digitálny dudlík

Jana Martišková

Na začiatku prázdnin som dostala email od Šárky Mikovej, českej psychologičky, autorky Teórie typov, rodičia ju budú poznať. Písala v ňom o dôležitosti nechať deti cez prázdniny "lelkovat" a "bloumať". Proste neorganizovať im program, nevymýšľať hru, nezamestnávať ich ničím, nechať ich "len tak", aby im mysel behala kade chce a (nechať ich), aby si sami niečo vymysleli - alebo nevymysleli a len tak "bloumali".  Opakom toho je ponúknuť deťom stále nejaký program a v horšom prípade ich zbaviť mobilom/tabletom. Nazvala to "digitálnym dudlíkom" - situácia kedy dieťa siaha alebo my mu podstrčíme do ruky tablet/mobil/tv hneď ako sa začne nudiť a "nemá čo robiť". Kedysi (naša generácia to zažila naplno) sme v čase čakania u lekára, pri obede alebo  cestovania v autobuse/aute (atď) prosto nerobili nič, pozerali na okolie alebo "doblba", prosto nebolo "čo robiť" a tak sme nerobili nič a hlava si "bloumala" kadiaľ ju to samé viedlo. Možno sme začali premýšľať nad niečím a inokedy nám myšlienky len tak behali samé bezcieľne.

Dnes sa deti nudiť nevedia, alebo im to ide ťažko a náš životný štýl a vzor (rodičov) ich v tom nepriamo podporuje. Čas, kedy by sme nič nerobili, považujeme za premrhaný a neproduktívny.  Proste sme ho "nijak" nevyužili - to je taký súčasný priemerný mindset. Je to však taká malá pasca na seba samých, veda pokročila. Naše deti do tohto štýlu "zaškolujeme". Najskôr pár slov prečo je potrebné cez deň aj "nič nerobiť" - pre nás dospelých aj deti.  Náš mozog si potrebuje PRIEBEŽNE všetky informácie triediť a ukladať, vytvárať spojenia s aktuálnym prežívaním a staršími spomienkami, potrebujeme reflektovať to, čo prežívame a čo to v nás vyvoláva, aktívne zabudať a mazať nepotrebné, opravovať atď. 

U detí je to dôležitejšie x-násobne, pretože čas keď nič nerobia je pre ich vývoj kľúčový, citujem Š. Mikovou: "Chvíle o samotě, bez vyrušování digitálními technologiemi a jinými lidmi, jsou naprosto zásadní pro zdravý vývoj dětského mozku. Ten se totiž teprve učí rozumět světu a nové informace potřebuje propojovat s tím, co už ví, aby je do své „mapy světa“ dobře začlenil. Potřebuje také reflektovat své prožitky, učit se rozumět svým emocím i tomu, jaké tělesné počitky je provázejí. Tím se totiž rozvíjí jeho sebe-uvědomění a seberegulace. Jenže dnešní doba nabízí tolik jiných možností, jak se zabavit, než být sám se sebou. Mnozí rodiče si stěžují, že přimět děti dělat něco jiného než hrát hry na mobilu nebo se dívat na videa na youtube, je extrémně těžké. Pocity vzrušení a radosti, které dřív děti získávaly při volné hře, čtení, kreslení či sportování, totiž získají mnohem snadněji a rychleji pomocí digitálních technologií." 

Mobil a tablet sú tak rýchlymi a atraktívnymi nástrojmi ako dosiahnuť zaujatie, vzrušenie, zvedavosť a dobrý pocit (ďakujeme dopamín!), že ho deti "logicky" uprednostnia pred tým, než by si nejakú zábavu vymysleli sami a podruhé - získali by tieto dobré pocity hrou, športom, vzájomnými rozhovormi a spoločným hraním sa a pod. 

Ak sa cítime večer unavení psychicky, je možné, že by sme potrebovali počas dňa viac x vypnúť a nechať hlavu doslova napokoji. Pretože ak to nerobíme, celé "odfúknutie si", psychohygiena, oddych nás čaká pred spánkom. A to niekedy može byť príliš veľký nápor.  Môže sa stať, že ideme do postele s preúnavou, plnou hlavou, v napätí, ťažšie sa nám zaspáva - alebo naopak padneme ako kabele, ale nočný spánok nie je pre nás osviežujúci a ráno sa nebudíme naplnení energiou.  Potrebujeme to doslova "premazať" telkou (čo je ďalšia nálož pre mozog), alebo pohárikom. Skúste si spočítať (alebo aspoň robiť čiarky vždy keď si to uvedomíte), koľko x denne si pozriete sociálne siete alebo inak čekujete mobil/tablet.

Ja som si už dlhšie uvedomovala, že scrollujem sociálne siete príliš často, že sa "potrebujem" zabaviť, rozptýliť, "zmeniť tému myšlienok" ... tak šup ho pozrieť FB. Avšak po dlhšom facebookovaní som sa nikdy necítila oddýchnutejšia alebo osvieženejšia, práve naopak. Asi mesiac predtým, než prišiel mail o dôležitosti "bloumania" som si povedala, že siete cutnem a pozrem sa na FB iba cielene (spravujem 2 skupiny/profily pracovne), nebudem pozerať reelska (zrýchlené videá mi robili úplné peklo pre oči a vnímanie), a že ho proste nebudem otvárať "vždy keď budem mať chvíľu čas", ale iba cielene povedzme raz doobeda a raz večer.

Po takmer 3 mesiacoch môžem povedať, že sa mi bez nadsázky zmenil život. Ťažko to nejak zmerať, hoci tento profil Ránečko je plne evidence based. Dopamín prvé 2-3 týždne škemral o pozornosť veľmi aktívne, nechytiť mobil do ruky bolo náročné, často nado mnou zvíťazil.

Potom sa to zlepšilo a stále zlepšuje. Nedodržiavam to 100%, sú lepšie a horšie dni, ale tak na 80 - 90% som znížila aktivitu "čekovania sietí" určite. Cítim sa lepšie, kľudnejšie, mám pocit, že som prehodila na nižšiu rýchlosť, vnímam lepšie okolie a aj svoje vnútorné prežívanie, necítim sa tak vyčerpano ako predtým, prosto krajší život v zásade by som to nazvala. A přitom taková blbost... Každý, kto si však niečo prečítal o dopamíne a soc.sieťach vie, aká veľká pasca je na nás nastavená za modro-bielou ikonkou, že to nie je iba o našej pevnej vôli, ale doslova sa jedná o závislosť podporovanú bujarou hormonálnou odozvou, ktorej nie je ľahké odolať. Sieťam zdar - nazdar! Resp. cielene a uvážlivo...

Na záver - preriedila som si FB čo sledujem a čo sa mi zobrazuje, upratovať ešte ale budem, ak si ho otvorím, pozriem si len notifikácie a pracovné skupiny/profily, tam som aktívna a potom dovi dopo. Ostatný obsah pozriem veľmi sporadicky. Verím, že vás trošku inšpirujem ak ste na tom podobne. 

Som Jana Martišková, certifikovaná spánková poradkyňa - ak máte záujem skvalitniť svoj spánok, prosím pozrite si moje služby. Venujem sa aj tým ľuďom, ktorí majú problémy s chrápaním, s podozrením na spánkové apnoe, pracujú na nočné zmeny a problémy so spánkom s tým spojené,  spánku po ktorom má klient málo energie cez deň, spánkovým poruchám (neschopnosť rýchlo zaspať, budenie sa, plytký spánok, krátky spánok, ...) a insomniou, braniu tabletiek na spánok a uvoľnenie, a iné spánkové probémy - viac TU.