Hyperarousal znamená nadmerné nabudenie alebo nadmerná dráždivosť nervovej sústavy, je to stav organizmu vyvolaný rôznymi podnetmi. Je dôvodom niektorých typov nespavosti, často je prítomný a zodpovedný za chronickú alebo naučenú nespavosť.
Hyperarousal je biochemický stav nášho organizmu pri stresovej reakcii a.i.
Vtedy sa nám (automaticky - bez našej vôle alebo uvedomenia:
zrýchli tepová frekvencia, svaly a mozog dostanú viac krvi,
cievy sa zúžia pre lepšie prekrvenie orgánov, zvýši sa nám krvný tlak,
rozšíri sa priedušnica - dostaneme viac kyslíka,
vyplaví sa nám do krvi glukóza a mastné kyseliny ako záložné palivo do boja,
spomalí sa trávenie - energia je smerovaná inde,
zvyšuje sa pozornosť, koncentrácia a bdenie,
telo si pomáha vyplavením stresových hormónov podporujúcich výkon (kortizol, adrenalin a noradrenalin).
Tieto zmeny v organizme vieme "odpáliť" do obehu svojimi myšlienkami. Naše myšlienky a pocity menia biochémiu nášho tela. To nás pritom chce iba chrániť pred nepriateľom a pripravuje sa ako vojak do boja, ktorý žiaľ nikdy nepríde. Tým bojom, na ktorý sa náš organizmus chystá, je blížiaca sa noc. Tej sa nijako vyhnúť nedá. Hyperarousal podporuje tlak k bdeniu, ktorý prevyšuje nad tlakom k spánku. Pri dlhodobom hyperarousali si ho už ani neuvedomujeme a nemusíme cítiť prítomnosť jeho príznakov.
Po stresovej reakcii má naše telo schopnosť sa opäť dostať do kľudového stavu, avšak pri hyperarousaly tento stav pretrváva dlhodobo a náš organizmus sa tým vyčerpáva (sme neustále v strese).
Hyperarousal zažívajú ľudia nielen pri kaziacom sa spánku, ale aj pri chronickom strese, úzkosti, traume alebo s postraumatickou stresovou poruchou (PTSD) atď. - telo a myseľ (nervová sústava) sú neustále nadmerne aktivizované. Zažívame stav, kedy sme maximálne unavení, ale zároveň nabudení, a preto nemôžeme zaspať alebo dobre spať.
Ako to funguje?
Náš organizmus môže “prepínať” svoje fungovanie medzi dvoma autonómne pôsobiacimi vetvami vegetatívneho nervového systému: parasympatický (parasympatikus) a sympatický (sympatikus). Parasympatikus možno označiť ako "nerv pokoja", keďže slúži metabolizmu, regenerácii a tvorbe telových rezerv. Stará sa o pokoj, oddych a šetrenie sa. Súper parasympatiku je sympatický nervový systém (SNS), ktorý spôsobí zvýšenie výkonu organizmu a je aktívny pri útočnom, únikovom správaní alebo výnimočnej námahe. Ak nášmu organizmu vládne sympatikus, noci nemôžu byť dobré.
Tému a príčinu nespavosti formou hyperarousalu prvý raz popísali spánkoví lekári a terapeuti 80-tych rokoch minulého storočia Dr. Michael S. Perlis a Dr. Artur Spielman. Poprední odborníci českej spánkovej medicíny prof. Dr. Karel Šonka a prof. Dr. Soňa Nevšímalová hovoria o rôznych formách “arousalu” a “hyperarousalu” ako o kľúčových faktoroch v porozumení a liečení súčasnej insomnie. Týmito zisteniami si pomohli mnohí pacienti, ktorí dostali diagnózu “idiopatická nespavost” t.j. nespavosť z nezistených príčin. Ich nespavosť nezriedka trvala 10 aj 20 rokov a nevideli z nej cestu von. Na poznatky súvisiace s (hyper)arousalom zareagovali aj moderné postupy liečby nespavosti u psychologóv, psychoterapeutov a spánkových poradcov. Najvyužívanejšou metódou je kognitívno-behaviorálna terapia pre insomniu (KBT-I).
Hyperarousal alebo nadmerne nabudená nerovová sústava je prítomný už len z dôvodu, "že nás ťaží spínok", neustále to v hlave premielame, hľadáme riešenia, mozog sa tým stále (nadmerne) zaoberá, k tomu sa môže pridať aj ďalšia záťaž v podobe iných vecí, ktoré riešime v hlave a ktoré nás zaťažujú - ide o to v akej miere. Koľko "prispievajú" k tom, že si nejdeme ľahnúť s ako tak v pohode hľavou i psychikou. Tento stav nie je len o myšlienkach a pocitoch, mení biochémiu tela, nervová sústava je v nerovnováhe a preťažená, v spánkovej terapii na to máme niekoľko foriem pomoci, ako tento stav ktorý sprispieva k narušeným nociam / nespavosti vieme postupne dať doporiadku.
