Každý liek je aj jed - vždy záleží od dávky.. to vieme všetci.
Pri liečbe nespavosti začíname takto - máme problém so spánkom, skúsime bežne dostupné bylinky alebo suplementy "opravujúce" spánok. Nefunguje... skúsime ďalšie, nič.. Keď to trvá dlho a trápime sa, zájdeme nakoniec za obvoďákom alebo rovno psychiatrom. Obvykle dostane väčšina pacientov antidepresíva (ATD) s diagnozou depresia alebo nejaký depresívno-úzkostný stav. Kto by nemal tieto prejavy keď nespí a život sa z toho smerom uberá kam nechceme? Niekedy je to na diagnózu, niekedy nie, ale odchádzame s receptom. Ak nezaberú ATD tak sa pridajú anxiolitiká - lieky proti úzkosti, tzv oblbovaky - Diazepam, Oxazepam, Xanax, Neurol...
Opravia tieto lieky spánok?
Odpoved je tu - niektoré liekové skupiny (spomínané anxiolitiká) sú nástroje, ktorým odčerpáme vodu z domu, ktorá do neho napršala, urobila potopu, stojíme v nej zatopený po krk, ale cítime ako by to bolo len po členky. Tieto lieky vedia otupiť a znížiť precitovanú bolesť typu psychického útlaku, úzkosti, obáv... prosto keď sa špirála zlých nocí roztočí už príliš. Pomôžu nám predísť paralýze, aby sme neprestali plávať, ale plávať za nás nebudú. Neopravia strechu pre ktorú do domu prší. Môžu pomôcť keď je už veľmi zle ale ak sa nepostaráme o strechu, naprší znova.
Navyše - vzniká na ne tolerancia. Najskôr cítime účinok, uvoľní nas to, cítime sa o niečo lepšie. Postupne účinok slabne a na dosiahnutie rovnakého účinku potrebujeme zvýšiť dávku (a stále neopravujeme strechu). Patrila som k tým, ktorí si v zúfalstve dávku zvyšovali, lebo sa báli ze ak nezaspia, umrú. Pretože to trvalo už velmi dlho a baterka môjho tela bola nabitá asi na posledné 1%... Aspoň som mala ten pocit. Vznik tolerancie je už veľmi blízko kategórie "návykové látky a závislosť" - pozor - fyzická aj psychická. Ani jednu nemožno podceniť a vynechať.
A zrazu sa človek dostane z diagnozy "nespavosť - insomnia" do diagnozy "zavislosť" a ocitám sa medzi drogovo a alkoholovo závislými. Môj príbeh poznáte - nájdete ho aj Blogu Denníka N. Na spánok si už nikto velmi nespomenul, riešili sme len to ako doživotne (od liekov) abstinovať a ako sa k tejto téme celkovo stavať a ako s tým žiť. Toto uvedomenie prišlo až ďaleko neskôr po tom ako sa to stalo. V jednom podcaste som dostala otázku "aká bola vlastne moja diagnoza". Niekde na polceste sa zmenila a ja som si to ani neuvedomila. Na pamiatku mi zostala táto nálepka na féne (ktorý vidíte na fotografii k blogu), pretože aj ten nám tam zobrali a vydali až pri odchode. Klinika drogových závislostí - psychiatrické oddelenie nemocnica Veľké Zálužie.
Od určiteho bodu má človek bojujúci so spánkom pocit, že ho uspí len "niečo z vonku", že si proste musí niečo dať, aby ho to uspalo. Lieky, suplementy atd. Že jeho telo nevie spať samo. A to je zakladný kameň úrazu a bod od ktorého sa musíme v terapii odraziť a ošetriť. Tieto myšlienky a náhľad na seba a svoj problém so spánkom klientovi neumožňujú výjsť z tejto nepríjemnej situácie. Uchopiť situáciu inak je kľúčom k posunutiu sa k opäť normálnym nociam. Spánkové poradenstvo a terapia vychádza z poznania a prijatia klientovho pohľadu a osobnosti. Pomôže mu posunúť sa z nich ďalej, aby nastala v jeho živote zmena, ktorej dôsledkom bude opäť kvalitný spánok.
Pomoc pri nespavosti: Ing. Jana Martišková, spánkové poradenstvo a terapia
