Nespavosť na slovensku

Jana Martišková

Slovensko by potrebovalo systematickejšie sledovanie nespavosti, avšak určité trendy naznačujú parciálne výskumy niektorých inštitúcií - zhodujú sa v tom, že za posledných 10 je opakovane zisťovaná úroveň nespavosti v spoločnosti na úrovni cca. 30%. Toľko ľudí udáva, že má menšie alebo väčšie problémy so spánkom. 

1. miera nespavosti v SR 30% (prieskum 2015, ukázal zvyšujúci sa trend)

1. Slovenská zdravotnícka univerzita, výskum r. 2020 - 30% respondentov udáva problémy so spánkom

2. Samsung 2024 výskum - vzorka 1000 ľudí - zistenia: v priemere spíme 7 a štvrť hodiny, 8+ hodín spí tretina Slovákov, ženy potrebujú naspať viac na dosiahnutie pocitu regenerácie (7 h 23 m), 80% ľudí bojuje s nedostatkom spánku 

3. každý tretí človek spí menej ako 7 h = trpí spánkovou depriváciou, dôležitým záverom výskumu bolo zistenie, že medziročne spíme o 4 min menej, čo je naďalej preukázaný pomaly sa zhoršujúci trend

Počas COVID-u bola situácia ešte horšie, Slovenská psychiatrická spoločnosť zistila, že viac ako 50% dospelých hlásila vtedy problémy so spánkom - našťastie sa po opadnutí pandémie situácia zlepšila. Ľudia, ktorí však vtedy začali s užívaním liekov na spanie a liekov proti úzkosti (tenzii, nervozite a pod.) t.j. naskočili na užívanie anxiolytík - ich dopady (vysadenie liekov, alebo vývoj do závislosti) sa ukáže až v tomo nasledujúcom období.

Slovnesko, Čechy a Poľsko, naši susedia - máme spoločné, že  podľa posledných dát spíme v priemere v noci okolo 7 až 7,5 h s tredom viac ku 7-mim hodinám, pred 50timi rokmi sme spali o 1 - 1,5 h dlhšie. Za tak krátku dobu sa náš organizmus nevie na túto zmenu (skrátenie spánku) efektívne adaptovať, čo následne prináša mnohé negatíva.

K dôvodom poklesu času nočného spánku patrí najmä: technologický pokrok a digitalizácia - neustála dostupnosť informácii, práce,  neustále "spojenia so svetom", zmeny pracovných návykov, zmeny v životnom štýle, nárast používania a konzumácie informačného obsahu = nadužívanie informácií,  socialne siete, dlhší alebo rozkúskovaný pracovný čas, stres a tlak, multitasking, menej fyzickej aktivity, menej oddychu a "nič nerobenia", zhoršený work-life balance a pod.

Spotreba liekov na spanie a úzkosť

• predpísané hypnotiká a sedatíva (balenia), rok 2015: 2 mil 34 tis, rok 2024: 2 mil 226 tis (za 9 rokov skoro o 200 tisíc balení viac)

• anxiolitiká:  rok 2015: 3 mil 900 tis, 3 mil 700 tis, počas covidu aj 4,4 miliona balení

• Liek na spanie Stilnox 7. najpredpisovanejší liek , 719 tisic kusov balení za 2024 (ak odpočítame Flector a Magnosolv tak 5ty najpredpisovanejší liek)

• Neurol 13. najpredávanejší liek, 418 tisic kusov balení, iná gramáž účinnej látky liek Neurol dalších +300 tisic predpísaných balení